Ložiská v priestore medzi obcami Poráč a Rudňany museli byť známe baníkom dávno pred prvými písomnými zmienkami. Mohutný, na povrch vychádzajúci žilný kolos Droždiak žily, ale aj Hrubej žily a žily Zlatník, poskytoval pravekým baníkom mohutné gosany (zvetrané časti rudných žíl), kde bolo možné dobývať hlavne limonit, ale aj meď a ortutnaté minerály. Najstaršie údaje pochádzajú z roku 1255 zo zachovalej listiny, ktorou kráľ Bela IV. daroval zaťovi spišského župana grófovi (komesovi) Kuncovi zem menom Miloj. V listine sa ako súčasť donácie popisuje aj územie, neskôr nazvané Kuffurbach, teda Medený potok. Miloveckí zemepáni stoja na začiatku historicky doložiteľného dobývania tunajších rúd. Názov Kuffurbach sa prvý raz uvádza vo viacerých listinách z roku 1332, údaj o odvádzaní banskej dane z miestnych baní – urbury pochádza z roku 1341. Obec bola panovníckym mýtnym miestom na obchodnej ceste z povodia Hnilca do centra Spiša, a to až do obdobia, keď podnikaví susedia z Markušoviec – Máriašiovci v roku 1345 dosiahli u panovníka presun mýtnice do Goldbachu v Markušovskej doline. Na rozvoj baníctva v 14. a 15.storočí mala vplyv najmä obec Poráč (nazývaná vtedy Červený Vrch), známa už z roku 1277. Po zániku Milovca rozšírila svoj chotár aj na územie obce Rudňany, ktorá sa potom celé tri storočia vyvíjala na poráčskom území.