29.06.2018
Ďalší program z cyklu Slovensko-českých literárních výročí bol špecifický - 27. Júna sme si totiž v Slovenskom dome v Prahe pripomenuli osobnosť, ktorá bola aj tejto inštitúcii blízka. Program uvádzal Vladimír Skalský, ktorý úmrtie Emila Charousa oznamoval, inak i predseda hlavného organizátora, Slovak World Network. Podujatie sa uskutočnilo pri príležitosti nedožitej deväťdesiatky nedávno zosnulého slovakistui a podporili ju Fond na podporu umenia, české ministerstvo kultúry a pražský magistrát.
Najvýznamnejší propagátor, prekladateľ a znalec slovenskej literatúry v Českej republike umrel po dlhej chorobe v sobotu 7. januára 2017 v Prahe. Charous bol českým slovakistom, ktorý sa zaoberal najmä popularizáciou slovenskej literatúry a prekladateľstvom. Narodil sa 3. augusta 1928 v Hornej Bečve. V rokoch 1939 – 1947 študoval na gymnáziu v Prahe-Smíchove, v rokoch 1947 – 1952 češtinu, dejepis a slovanskú filológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Po skončení štúdia učil v rokoch 1951 – 1952 na strednej škole v Jestřebí a po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby sa stal redaktorom v nakladateľstve Naše vojsko (1954 – 1968), neskôr v literárnom mesačníku Plamen v Prahe (1968 – 1970). Od roku 1971 až do roku 1991 bol prekladateľom v slobodnom povolaní. Prednášal slovenskú literatúru na Pedagogickej fakulte v Ústí nad Labem (1970-1971, 1991 - 1992) a na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe(1992-1993).
Charous žil v Prahe-Smíchove. Kapitolami z dejín slovenskej literatúry 20. storočia prispel do syntézy Přehledné dějiny literatury 1 – 3 (1971, 1991 – 97), tematiku Prahy ako kultúrneho centra pre formovanie niektorých slovenských spisovateľov a ich vzťahy k nej spracoval v monografii Druhý domov (1998). Nasledovali dve navzájom previazané antológie: Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov (2001) a Rozdíly sbližují (2005), kde zozbieral naopak české inšpirácie Slovenskom. Knihy vydal v Slovensko-českom klube a Slovenskom literárnom klube v ČR, s ktorými úzko spolupracoval a pravidelne publikoval v ich časopisoch Slovenské dotyky a Zrkadlenie-Zrcadleni.
(vlas)
Najvýznamnejší propagátor, prekladateľ a znalec slovenskej literatúry v Českej republike umrel po dlhej chorobe v sobotu 7. januára 2017 v Prahe. Charous bol českým slovakistom, ktorý sa zaoberal najmä popularizáciou slovenskej literatúry a prekladateľstvom. Narodil sa 3. augusta 1928 v Hornej Bečve. V rokoch 1939 – 1947 študoval na gymnáziu v Prahe-Smíchove, v rokoch 1947 – 1952 češtinu, dejepis a slovanskú filológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Po skončení štúdia učil v rokoch 1951 – 1952 na strednej škole v Jestřebí a po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby sa stal redaktorom v nakladateľstve Naše vojsko (1954 – 1968), neskôr v literárnom mesačníku Plamen v Prahe (1968 – 1970). Od roku 1971 až do roku 1991 bol prekladateľom v slobodnom povolaní. Prednášal slovenskú literatúru na Pedagogickej fakulte v Ústí nad Labem (1970-1971, 1991 - 1992) a na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe(1992-1993).
Charous žil v Prahe-Smíchove. Kapitolami z dejín slovenskej literatúry 20. storočia prispel do syntézy Přehledné dějiny literatury 1 – 3 (1971, 1991 – 97), tematiku Prahy ako kultúrneho centra pre formovanie niektorých slovenských spisovateľov a ich vzťahy k nej spracoval v monografii Druhý domov (1998). Nasledovali dve navzájom previazané antológie: Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov (2001) a Rozdíly sbližují (2005), kde zozbieral naopak české inšpirácie Slovenskom. Knihy vydal v Slovensko-českom klube a Slovenskom literárnom klube v ČR, s ktorými úzko spolupracoval a pravidelne publikoval v ich časopisoch Slovenské dotyky a Zrkadlenie-Zrcadleni.
(vlas)